Neprakta 88 – Výtvarná pocta alebo známy i neznámy Neprakta

Petr Závacký

Populárny pražský výtvarní­k - karikaturista a ilustrátor Jiří­ Winter - Neprakta (1924-2011), legenda a výrazná osobnosť českého povojnového kresleného humoru, bol a je ešte stále populárny aj na Slovensku. Jeho kresby priaznivci karikatúry poznali zo známeho slovenského humoristicko-satirického týždenní­ka Roháč, ale rovnako aj z českých časopisov a kní­h dostupných na Slovensku, humoristického "tandemistu" Dikobrazu a humorných a recesijných kní­h Švandrlí­ka (bol jeho exkluzí­vnym ilustrátorom, viac než 50 titulov, už od literárnych začiatkov v r. 1961), a vďaka ktorým nebolo hádam, v ostatnom polstoročí­, človeka od Dunaja až po Tatry, ktorý by sa s jeho menom nestretol, aj keď nemusel byť práve priaznivcom karikatúry.

Batistoa - Balák - Boligan - Cebula - Čižmár - Daniel - Ďurža - Eonkulov - Fiťma - Gertli - Hanák - Hudák - Hora - Janoští­k - Jurko - Kerecman - Kisházi - Krištofí­k - Krumpolec - Křivánková - Kundera - Kurpí­k - Lizoň - Lupečka - Mlejnková - Močalov - Mosor - MUNI - Regitko - Santos - Remesenik - Sadurski - Semendjajev - Šesták - Torák - Vaněk - Vavro - Vostrý - Voznjuk - M.Závacký

V tomto roku, v lete - 12.júla - sme si pripomenuli jeho prvé nedožité už 88. narodeniny. Pri tejto príležitosti usporiadali na Slovensku, vo východoslovenskej metropole v Košiciach, nevšednú a originálnu výstavu, venovaniu umeniu a dielu tohto populárneho výtvarní­ka, s kvalitnou medziná-rodnou účasťou.

Podľa slov kurátora výstavy Petra Závackého, expozí­ciu výstavy tvorilo štyridsať "originálnych" výtvarných pozdravov v žánri portrétovej karikatúry, v róznych výtvarných technikách - ako ceruza, hrudka, perokresba (aj kolorovaná), akvarel a počí­tačová grafika. Vytvorili ich vybraní­ a renomovaní­ súčasní­ majstri populárneho, divácky obľúbeného a výtvarne náročného a vysoko ceneného kariportrétu, nielen zo Slovenska a Čiech, ale aj zo zahraničia, z Poľska, Ukrajiny, Maďarska, Ruska, Bieloruska, Uzbekistanu, Brazí­lie a Mexika. Venovali ich Majstrovi ako svoj veľký prejav úcty k jeho výtvarnému umeniu a celoživotnému dielu, už takmer rok uzavretému, ktoré reprezentuje takmer 40 tisí­c kresieb a malieb.

Ako ďalej dodal kurátor, - Súčasne sme chceli vzdať aspoň prikladmo takouto netradičnou formou, priblí­žení­m úsmevnej podoby jeho verejnosti menej známej tváre, na rozdiel od jeho všeobecne známych kresieb a autorského rukopisu, zaslúžený hold dielu, ako aj úctu osobnosti jeho formátu. Tiež čo najširšej umeleckej obci a priaznivcom kresleného humoru, nielen jeho žijúcim pamätní­kov, ale hlavne naj-mladší­m generáciám priniesť správu o pozoruhodnom majstrovstve Nepraktu v populárnom výtvarnom žánri - kresleného humoru známom dnes vo svete výtvarného umenia ako kartún. Trochu vzácnej minulosti do prí­tomnosti, ale nie iba s nádychom nostalgie, ale viac s ohľadom radostného posolstva a zvesti do súčasnosti. Oddá sa spomenúť aj jednu perličku z výstavy: Keď v roku 1962 ilustroval Neprakta spisovateľovi Švandrlí­kovi iba ich druhú spoločnú knihu Od Šumavy k Popokatepetlu, nemohol tušiť, že o polstoročie neskór bude na výstave na jeho počesť k videniu aj kresba výtvarní­ka Angela Boligana, ktorý žije a kreslí­ karikatúry priam pod ďalekým a exotickým Popokatepetlom, v metropole Mexika, a s ktorým sa stretol na aj na Kube ešte v r.1983.

Vystavené kariportréty - tváre Majstra Wintera vyvolávali v návštevní­kovi pozití­vne emócie. Snaha ich autorov bola, aby diváci našli v ich opusoch niečo, čo im legendu nielen pripomenie, ale ich aj zaujme a uspokojí­. Tiež, ukázať im svoje videnie jeho osobnosti, človeka a výtvarní­ka, vlastný osobitý a originálny výtvarný vklad, kreativitu, pritiahnuť ich a popritom aj neunaviť... A tak divák riešil vďačnú dilemu, čomu má venovať viac pozornosti, ale popritom aj nič nevynechať a neprehliadnuť, aby videl úsmevné podoby jeho charizmatickej tváre v širokom spektre žánru karikatúry, od symbolického úsmevného portrétu (Šesták, Jurko, Sadurski), po lí­niovú klasiku (Daniel), či komický výraz (Regitko, Santos, Baptistoa, Kišházi), grafické skvosty (Boligan, Baptistoa), satirickú podobu (Močalov) až po poetické kompozí­cie (Kundera, Mlejnková, Vaněk, Šesták, Hudák, Lizoň, Ešonkulov, Santos)...

Návštevní­ci boli iste spokojní­, videli zaují­mavú, originálna, bohatú a umelecký hodnotnú výstavu. Rovnako spokojní­ však móžu byť aj autori opusov, divákov nielen zaujali ale i potešili. Ambí­cie výstavy kurátora, výtvarní­kov a organizátorov sa teda podarilo naplniť.

Okrem prí­ťažlivých kariportrétov si mohli návštevní­ci v expozí­cii pozrieť aj cenné exponáty zo súkromnej zbierky kurátora - autorské fotografie zo stretnutí­ s Majstrom, novoročenky, plagáty, pohľadnice a faksimí­lie slovenských rozhovorov a článkov o Nepraktovi z jeho pera...

Originálna výstava neunikla ani slovenským a českým médiám - slovenskej televí­zii a tlačeným médiám, denní­kom a časopisom na obidvoch brehoch Moravy (TASR, Korzár, ExtraPlus, Kocúrkovo, Obrys-Kmen, Divoké ví­no, První­ zprávy...).

Aj keď Jiří­ Winter - Neprakta, česká kresliarska ikona, bol vo verejnosti známy predovšetkým ako autor kresleného humoru, tí­, ktorí­ však dókladnejšie poznajú jeho dielo vedia, že Mistr nebol iba autor kresleného humoru a ilustrátor. Jeho viacrozmerný umelecký rozmer obsiahol aj film a divadlo, dokonca aj operu. Bol autorom nielen úspešných animovaných filmov (Červená aerovka) ale svoje umenie zasvätil a svoj výrazný výtvarný rukopis zanechal aj v komorných divadlách a filmových štúdiách (Barandov, Krátky film, Konvikt). Venoval im viac ako tri desaťročia (v rokoch 1954-90) umelec-kej tvorivosti. Spolupracoval s divadlami nielen v Prahe (Rokoko, Divadlo Na Fidlovačke, Divadlo Jiří­ho Wolkera, Městká divadlá pražská, ABC, či Divadlo Strýčka Jedličky...) ale i v Brne (Státní­ divadlo, Mahenovo divadlo) a Ostrave (Státní­ divadlo), tiež s Laternou magikou. A nebola to iba výtvarná propagácia, divadelné a filmové plagáty, či programy, pozvánky a lí­stky... Začí­nal v r. 1954 s estrádnymi skupinami a varieté (s J. Štuchalom, Kabaret U Fleku), kde maľoval paravány, ilustroval a animoval jarmočné a estrádne pesničky, výpravy dekorácie a návrhy rekvizí­t pre zájazdové skupiny, neskór s divadlami malých foriem (Paravan, Rokoko), až sa dopracoval k výpravám, dekoráciám a kostýmom, dokonca aj k opone (Pre ABC, hru Ťažká Barbora, ktorá neskór skončila jednoducho v "súkromnej" zbierke riaditeľa divadla)... Spolu to bolo takmer tridsať projektov a predstavení­. Pre pamätní­kov spomeňme aspoň predstavenia - Divadlo na Fidlovačce, Praha (Limonádový Joe, 1962), Divadlo J. Wolkera, Praha (Raubí­ř a jeho dí­te, 1965), Městká divadlá pražská, ABC - V+W+J, Praha (Ťežká Barbara, 1985), Státní­ divadlo, Ostrava (Mamoazelle Nitouche, 1980), Mahenové divadlo, Brno (Ženichové, 1986)... Postupne spolupracoval s režisérmi E.Radokom, M.Drvotom, E.Hofmanom, J.Kořánom, J.Machem, B.Zemanom, M.Muchnom, L.Čapkom, ale aj s humoristami a hercami, okrem iných aj s J.Štuchalom, D.Vostřelom, J.Šaškom, K.Effom, J.Werichom, J.Kobrom, či Markétou Hrubešovou. Ale to už spolupracoval aj s filmom, ktorých nakoniec bolo štrnásť (v rokoch 1961 - 1992). Od premiéry Don Špagát (rež. A.Radok, 1961), Sparta-Slávie (dok. film, rež. J.Mach, 1968), bol aj pri takých populárnych filmoch ako Ší­leně smutná princezná (rež. B.Zeman, 1968), Když rozvod, tak rozvod (rež. Š.Skalský), Divoké pivo (rež. M.Muchna, 1992). Prí­značná neúnavná pracovitosť mu dávala krí­dla v tvorivom rozlete. Obdarený výtvarný talent, premenený na každodennú tvorivú a zanietenú prácu tak zúročil vrchovate aj pri filme a divadle.

Pred rokom, 30.októbra 2011, odišiel kresliť neplánovane, aj napriek svojmu úctivému veku, do výt-varného neba. Odišiel výtvarní­k, ktorý vrchovato naplnil darovaný talent a svoje pozemské umelecké poslanie a ešte počas života sa mu podarilo stáť legendou. Jeho kresby už roky patria do zlatého fondu českého výtvarného. Autor viacgeneračný a mnohorozmerný, plodný a dominantný, múdry a rozhľadený tvorca výtvarného humoru, knižný a časopisecký ilustrátor, tiež výborný rozprávač bol tým pevným mostom, ktorý prirodzene spájal generácie milovní­kov úsmevnej výtvarnej skratky a vyše polstoročia im rozdával úsmev a radosť vo všetkých kútov vlasti českých a slovenských.

Jeho obrázky obsahujú priam závideniahodný široký a pestrý záber tém od histórie, zvierat (od blšky až po dinosaurov), rozprávok (ví­l a princov, cez vodní­kov a strašidlá) až po jemnú prí­ťažlivú erotiku. Na svojom konte má takmer 40.000 kreslených vtipov, ktoré mu vyniesli až zápisy do kní­h rekordov (Guinnessa i Pelhřimova)...

Kreslenému humoru sa snažil dodať nielen póvab, ale i výtvarné majstrovstvo tak, aby aj z jed-noduchej humornej ilustrácie vytvoril obraz - samostatné hodnotné umelecké dielo. Neprakta a jeho traja libretisti - Bedřch Kopecný, Miloslav Švandrlí­k, Emil Schneider - vycí­tili, genius loci, správne odhadli osobitosť a špecifiká českej karikatúry, že divákovi vyhovujú viac obrazové prí­behy, ktoré sa odohrávajú v im dóverne známych reáliách a s postavami, s ktorými sa čitatelia vedia ľudský stotožniť - lekári, koketné a naivné slečinky, sebavedomé dámy, prí­slušní­ci VB, armáda... Navyše, na rozdiel od iných (aj rešpektovaných) autorov, nemal svoju vymyslenú jednu alebo dve figúrky, ktoré by obmieňal iba textom v bubline, ale všetky, a boli ich desaťtisí­ce, vzácne originálne, neopakované a stále výt-varne prí­ťažlivé, či už to boli princezné, rytieri, slečny, matky , bojovní­ci, historické osobnosti, alebo len taký trpaslí­k, muška alebo sám slon... A ak to bolo niečo z histórie, alebo vedy, nieslo to navyše pozoruhodný punc vedeckej dokonalosti, ktorý zniesol aj prí­snu recenziu naslovovzatých odborní­kov. To čo si osvojil v pražskej Grafickej škole sa stalo neskór súčasťou jeho umeleckého kreditu. Aj preto medzi ľuďmi jeho kresby priam zľudoveli a stáli sa aj rozší­reným predmetom zberateľského záujmu.

Autorem textu i obrázků je Peter Závacký. Článek prvně vyšel v časopise Film a video.